Narodenie a mladosť
Siddhártha Budha sa narodil do kráľovskej rodiny v meste, ktoré sa volalo Kapilavastu, v krajine ležiacej na južných hraniciach dnešného Nepálu. Dátum jeho narodenia – deň májového splnu – je dodnes tradične oslavovaný a volá sa Vesaka.
Texty hovoria, že krátko nato, ako sa narodil, predpovedali traja jogíni, že ak sa nestretne s utrpením podmienenej existencie, vyrastie podľa ich predstáv a bude silným panovníkom. Ak sa s ním stretne, zriekne sa svojho postavenia a prinesie svetu hlboký vhľad. V mladosti bol preto zahrnutý všetkým, čo by si mohol priať, počnúc krásnymi ženami, bohatstvom, vzdelaním až po šport a zábavu. Kým nedovŕšil 29 rokov, poznal len radosť.
Stretnutie s utrpením podmienenej existencie
Ako 29 ročný však Siddhártha vyšiel na krátku vychádzku za brány svojho paláca. Vtedy uvidel chorého, starého a mŕtveho. Hlboko pohnutý sa vrátil do paláca. Videl, že choroba, staroba a smrť môže postihnúť každú bytosť a že majetok alebo sláva neposkytujú trvalé záruky preňho ani pre jeho priateľov.
Na ďalší deň sa prechádzal a uzrel jogína v hlbokej meditácii. Budúci Budha videl, že našiel skutočné útočisko. Rozhodol sa, že nájde to, čo je nadčasové a trvalé.
Hľadanie
Siddhártha opustil svoj palác a odišiel do hôr severnej Indie. V tomto období bola civilizácia Indie na veľmi vysokej úrovni a jej vtedajšiu kultúru možno porovnať s antickým Gréckom alebo obdobím renesancie. Dnes známe myšlienkové smery ako materializmus, nihilizmus, existencionalizmus a transcendentalizmus boli známe i v tom čase. V mestách fungovali známe univerzity, v ktorých pôsobili uznávaní filozofi.
Siddhártha sa po svojom odchode učil u rôznych učiteľov a robil aj tie najextrémnejšie praxe - pri praxi askézy sa takmer vyhladoval na smrť. Avšak toto všetko ho neposunulo k cieľu. Zakaždým síce prekonal svojho učiteľa, ale ani jedna cesta neviedla k rozpoznaniu pravej esencie všetkých vecí a javov. Po šiestich rokoch došiel na miesto, ktoré sa dnes nazýva Bódhgája (v štáte Bihár) a tu sa v ňom prebudila hlboká motivácia pomáhať všetkým bytostiam, preto sa rozhodol zotrvať v pohrúžení, až kým nerozpozná nadčasovú pravdu.
Siddhártha sa posadil pod strom na brehu rieky a v hlbokej meditácii zostal šesť dní. Nakoniec, podľa textov v deň jeho 35. narodenín a počas májového splnu, dosiahol osvietenie.
Rôzne tradície to popisujú rôznym spôsobom. Z pohľadu maháanuttarajóga tantry sa všetkým prestupujúca prirodzenosť pravdy manifestovala ako budhovia troch časov, ktorí mu odovzdali požehnanie. Skondenzovali svoju dokonalú múdrosť do formy sarvabudhadákiní a v ich spojení splynuli ženské a mužské energie do dokonalosti, ako všetky ostatné duality.
Budha po dosiahnutí osvietenia prešiel cez rieku a niekoľko dní zostal pod stromom. Na jeho mieste je dnes iný strom, ktorý pripomína túto udalosť. Tu však ľudí neučil a prvé učenia odovzdal asi o štyri týždne nato pri meste Sarnáth.
Učenie a smrť
Nasledovných 45 rokov učil Budha Šákjamuni na rôznych miestach severnej Indie a južného Nepálu. Jeho žiaci boli veľmi rôzni – od prvých, ktorý boli zameraní na seba a ktorým odovzdal učenia, ktoré dnes spadajú pod tradíciu
